Jump to content

Ali Khamenei

Di Wikipedia, e ensiklopedia liber
Ali Khamenei
Ali Khamenei
2° Lider Supremo di Iran
Término di ofisina
4 di yüni 198928 di febrüari 2026
Antesesor Ruhollah Khomeini
Susesor Mojtaba Khamenei
Informashon personal
Nasementu  19 di aprel 1939
Mashhad
Fayesimentu  28 di febrüari 2026
Teheran
Pareha Mansoureh Khojasteh Bagherzadeh
Religion Islam Shiita
Famia
Yu 6
Informashon profeshonal
Ofishi politiko, traduktor, eskritor, poeta
Partido polítiko Partido Republikano Islámiko
Firma
Firma
Imágennan riba Wikimedia Commons Wikimedia Commons
Wèpsait ofisial
[Editá Wikidata] · [Manual]

Ali Hosseini Khamenei (farsi: سینی خامن محل) (☆ 19 di aprel 1939 na Mashhad[1] - † 28 di febrüari 2026 na Teheran) tabata un klérigo i polítiko iraní ku tabata e di dos Lider Supremo di Iran for di 1989 te ku su asesinato pa forsanan merikano i israelí na 2026.[2] Promé ku esei e tabata e di tres presidente di Iran di 1981 pa 1989. Khamenei su periodo komo Lider Supremo, ku ta abarká mas ku 36 aña i seis luna, loke a hasié e hefe di estado mas largu den funshon den Medio Oriente na momentu di su morto i e lider irani mas largu den funshon desde Shah Mohammad Reza Pahlavi. Komo Gran Ayatollah i "marja" musulman, e tabata wòrdu enbolbí hopi biaha ku e liderazgo di e "Aksis di Resistensia", un término usá pa deskribí un koalishon di gruponan alineá ku Iran den Medio Oriente.

Khamenei tabata un siguidó i konfidente di Ruhollah Khomeini i komo tal un oponente di e polítikanan pro-oksidental di Shah Mohammed Reza Pahlavi. Pa e motibu aki e tabata enkarselá repetidamente entre 1964 i 1978. Despues di e kaida di e Shah na 1978 el a bira miembro di e Konseho Revolushonario Islámiko, minister i imam di orashonnan di djabièrnè na Teheran. Komo predikadó di orashonnan di djabièrnè, e tabata konosi pa su sermonnan eksitante, tabata inspirá su seguidónan.

Dia 27 di yüni 1981, el a sobrebibí un intento di asesinato riba su bida. Durante un konferensia di prensa, un bòm skondí den un grabadó di kasèt a eksplotá. Ounke Khamenei tabata sinta serka di e grabadó, el a sobreviví e atake, pero su man drechi a keda inkapasitá. Pa su seguidónan, esaki a wòrdu mira komo prueba di su "martirio bibu".

Despues di e asesinato di presidente Mohammad Ali Rajai, Khamenei a wòrdu eligi komo presidente di Iran pa un mayoria abrumador, birando e promé klérigo pa okupá e puesto aki. Durante su presidensia, el a dirigí tambe Partido Republikano Islámiko. Meskos ku su predesesor Khomeini, Khamenei tabatin poder kasi ilimitá riba tur institushon estatal.

Na 1985, el a wòrdu reelegí pa un di dos periodo. Kontrali na su predesesor Abolhassan Bani Sadr, rara bes e tabata bin den konflikto ku e Lider Supremo di Iran. Despues di morto di Khomeini, Khamenei a wòrdu elegí komo Lider Supremo di Iran dia 4 di yüni 1989.

Khamenei tabata un defensor di un Islam konservativo, oponiendo mayoria di e reformanan. E ta haña sosten den esaki for di e Konseho di Protektor, fundá na añanan 1980, ku ta konsistí di seis mullah Shia i seis hurista, ku ta supervisá tur nombramentu polítiko, desishon parlamentario, i sensura.

Na fin di añanan 1990, el a permití algun reforma pa kaba ku e posishon internashonalmente isolá di Iran. E movementu di reforma a lanta na 1997, despues di e elekshon di Mohammad Khatami komo presidente.

Protesta di studiante na 2022.

For di kuminsamentu di añanan 2000, su gobernashon a wòrdu konfrontá ku protestanan kontra su régimen represivo, i e opreshon di hende muhé. El a tuma un posishon duru kontra di esaki. No opstante, e manifestashonnan a oumentá drástikamente den tamaño i intensidat den 2022 i atrobe na 2025/2026. Krítikonan di Khamenei a mir’é komo un despota represivo responsabel pa represhon, asesinato masal i otro aktonan di inhustisia.

Khamenei a fayesé dia 28 di febrüari 2026 den un atake aéreo durante e atakenan israeli-merikano na 2026 riba Iran.[3] Dia 1 di mart 2026 televishon estatal iraní ta konfirmá informenan ku Khamenei a wòrdu matá na su ofisina den atakenan di Israel i Merka i a deklará un periodo di luto di 40 dia.