Jump to content

Eksplorashon espasial

Di Wikipedia, e ensiklopedia liber
 E artíkulo aki ta skirbí na ortografia di papiamentu. Lo ta apresiá si por mantené e artíkulo aki na estilo di papiamentu.
eksplorashon espasial
field of study, human activity
Supkategoria diexploration, space research Editá
Parti dihuman expansion in space Editá
Área di trabououter space, opheto astronómiko Editá
Studiá paspace sciences, astronautics Editá
Historiatimeline of space exploration Editá
Sait Stack Exchangehttps://space.stackexchange.com Editá

Eksplorashon espasial ta e investigashon físiko di espasio pa medio di sondeo espasial robótiko sin tripulashon i pa medio di buelo espasial humano.[1]

Miéntras ku e opservashon di ophetonan den espasio, konosí komo astronomia, ta eksistí desde promé ku historia registrá, tabata e desaroyo di rakètnan grandi i relativamente efisiente meimei di siglo binti ku a permití eksplorashon espasial físiko bira un realidat.

Motivashonnan komun pa eksplorá espasio ta inkluí: avanse di investigashon sientífiko, prestigio nashonal, kooperashon internashonal, garantisá e futuro di humanidat i interesnan militar i stratégiko.[2]

Historia

[editá | editá fuente]

E era tempran di eksplorashon espasial tabata dominá pa e Kareda Espasial (Space Race), un kompetensia entre Union Soviétiko i Merka pa demostrá superioridat teknológiko.

Sputnik 1, e promé satélite artifisial den orbita di Tera.

Entre e logronan mas importante di e periodo aki ta:

  • e lansamentu di Sputnik 1 dia 4 di òktober 1957, e promé satélite artifisial den orbita di Tera.
  • e promé ser humano den orbita: Yuri Gagarin ku Vostok 1 na 1961.
  • e promé kaminata espasial dor di Alexei Leonov na 1965.
  • e promé aterisahe outomátiko riba otro kurpa selestial (Luna) na 1966.
  • e promé stashon espasial: Salyut 1 na 1971.

Un momento históriko importante tabata e aterisahe riba Luna dor di Apollo 11 dia 20 di yüli 1969.

Den añanan 1970, enfoke a move for di kompetensia i buelonan úniko pa hardware renobá i mas kooperashon i sostenibilidat. Esaki a inkluí e desaroyo di sistemanan reusabel manera e "Space Shuttle".

Un ehèmpel importante di kooperashon internashonal ta e International Space Station (ISS), konstruí entre 1998 i 2011 ku partisipashon di múltiple pais.[3]

Siglo 21

[editá | editá fuente]

Den añanan 2000, diferente potensia nobo a bira mas aktivo den eksplorashon espasial, entre nan China, Union Oropeo, Hapon i India.

Den añanan 2010, e industria espasial privá a kresé rapidamente, ku kompanianan manera SpaceX i Blue Origin liderando inovashon den lansamentu i teknologia espasial.

Desde añanan 2020, e enfoke prinsipal mundial ta riba eksplorashon di Luna. Dos programa grandi ta:

  • International Lunar Research Station (stashon internashonal di investigashon lunar), liderá pa China.
  • Programa Artemis di Merka, ku tin plan pa establesé un presensia humano sostenibel riba Luna.[4][5][6]

Mira tambe

[editá | editá fuente]