Jump to content

Maria Corina Machado

Di Wikipedia, e ensiklopedia liber
Maria Corina Machado
Maria Corina Machado
Informashon básiko
Nasementu 7 di òktober 1967
Caracas
Pais  Venezuela
Alma mater Universidad Católica Andrés Bello
Famia
Mayor Enrique Machado
Corina Parisca
Yui 3
Informashon profeshonal
Ofishi ingeniero industrial, polítiko
Distinshon Premio Václav Havel (2024)
Premio Nobel di Pas (2025)
Funshon
2010 - 2014  Miembro di Asamblea Nashonal di Venezuela
Firma
Firma
Imagen riba Wikimedia Commons Wikimedia Commons
[Editá Wikidata] · [Manual]

Maria Corina Machado Parisca (☆ 7 di òktober 1967 na Caracas) ta un ingeniero industrial i polítiko venezolano. E ta un di e lidernan prominente di oposishon kontra e régimen outoritario di Nicolás Maduro. Machado a sirbi komo miembro di Asamblea Nashonal di Venezuela (2011-2014), i a presentá komo kandidato den elekshonnan presidensial di 2012 miéntras ku e tabata eksperensiá represhon di e régimen di Maduro. E ta wòrdu konsiderá komo un polítiko konservativo liberal. Na 2025, el a gana e Premio Nobel di Pas.

Bida i karera

[editá | editá fuente]

Machado a nase komo yu muhé mayó di Enrique Machado, un empresario, i sikólogo Corina Parisca. El a optené un titulo den ingenieria industrial na Universidad Católica Andrés Bello i un master den finansa. El a traha den e industria di outo na Valencia promé ku el a muda pa Caracas na 1992.[1]

Huntu ku Alejandro Plaz, el a funda e organisashon boluntario Súmate na 2001. Na 2004, e movementu aki a pidi pa un referèndum pa kita Hugo Chávez for di su funshon. Despues di e referèndum, Machado i Plaz a wòrdu akusá di traishon i konspirashon.[2] E kaso kontra di dje a wòrdu pará na 2006 dor di e hues di investigashon pa motibu di violashonnan di proseso hudisial.

Na 2010, Machado a renunsiá su posishon na Súmate pa postulá su mes pa e Asamblea Nashonal, representando e estado Miranda. Dia 26 di novèmber di e mesun aña, el a gana e elekshon i a sigurá su asiento den e asamblea. E ta fundadó i a bira tambe koordinadó nashonal di e partido polítiko Vente Venezuela. El a postulá komo kandidato pa e elekshon presidensial di 2012, kual el a pèrdè kontra Henrique Capriles. Durante e kampaña, el a wòrdu ataká repetidamente pa partidarionan di gobièrnu. Durante e protestanan venezolano di 2014, el a hunga un ròl importante den e manifestashonnan kontra gobièrnu di Nicolás Maduro.[3]

Machado ku Edmundo González na 2024

Na 2023, Machado a gana e primario di e partidonan di oposishon uní pa bira nan kandidato pa e elekshon presidensial di 2024.[4] Ora e gobièrnu di Venezuela a strob’é di partisipá den e elekshon,[5][6][7] el a nombra Corina Yoris komo kandidato di remplaso, pero despues Yoris a wòrdu remplasá pa Edmundo González Urrutia. Segun e resultadonan publiká pa e oposishon, nan a gana e elekshon, miéntras ku e gobièrnu di Maduro tambe a proklamá viktoria. Poko despues, na ougùstùs 2024, Machado a anunsiá ku el a bai skonde, sitando miedu pa su bida i libertat bou di e régimen outoritario di Maduro.[8]

Rekonosementu internashonal

[editá | editá fuente]

Machado a risibí rekonosementu internashonal pa su aktividat polítiko i humano. Den 2018 el a wòrdu inkluí den e lista 100 Women di BBC.[9] Den òktober 2024 el a risibí na Strasburg e Premio Václav Havel pa derechonan humano. Den 2025 el a wòrdu mensioná pa e revista Time entre e 100 persona mas influenshal riba mundu.[10]

Premio Nobel

[editá | editá fuente]

Na òktober 2025 el a wòrdu premiá ku e Premio Nobel di Pas, “pa su kompromiso pa logra un transishon hustu i pasífiko for di un diktadura pa un demokrasia na Venezuela.”[11] Den su mensahe di gratitut, el a dediká e premio na pueblo venezolano i na presidente di Merka, Donald Trump.[12]

E desishon pa otorgá e Premio Nobel di Pas na Machado a kousa kontroversia. Segun grupo di demonstrante i organisashonnan sivíl, e posishonnan polítiko di Machado por kontribui na intensifiká tenshon i por wòrdu interpretá manera un forma di legitimashon pa un posibel intervenshon militar merikano, ku nan ta konsiderá kontra lei internashonal.[13]

Dia 10 di desèmber 2025, sy yu muhé di Machado, Ana Corina Sosa, a risibí e premio na Noruega den nòmber di su mama.[14] Segun reportenan di prensa, Machado a sali for di Venezuela den sekreto, entre otro den boto pa Kòrsou, i a sigui biaha pa Oslo, kaminda el a yega despues di e seremonia.[15]

Mira tambe e kategoria María Corina Machado di Wikimedia Commons pa mas dato mediatiko tokante di e tema aki.