Maria Corina Machado
| Maria Corina Machado | ||
|---|---|---|
| Informashon básiko | ||
| Nasementu | 7 di òktober 1967 Caracas | |
| Pais | ||
| Alma mater | Universidad Católica Andrés Bello | |
| Famia | ||
| Mayor | Enrique Machado Corina Parisca | |
| Yui | 3 | |
| Informashon profeshonal | ||
| Ofishi | ingeniero industrial, polítiko | |
| Distinshon | Premio Václav Havel (2024) Premio Nobel di Pas (2025) | |
| Funshon | ||
| 2010 - 2014 | Miembro di Asamblea Nashonal di Venezuela | |
| Firma | ||
| Imagen riba | ||
| [Editá Wikidata] · [Manual] | ||
Maria Corina Machado Parisca (☆ 7 di òktober 1967 na Caracas) ta un ingeniero industrial i polítiko venezolano. E ta un di e lidernan prominente di oposishon kontra e régimen outoritario di Nicolás Maduro. Machado a sirbi komo miembro di Asamblea Nashonal di Venezuela (2011-2014), i a presentá komo kandidato den elekshonnan presidensial di 2012 miéntras ku e tabata eksperensiá represhon di e régimen di Maduro. E ta wòrdu konsiderá komo un polítiko konservativo liberal. Na 2025, el a gana e Premio Nobel di Pas.
Bida i karera
[editá | editá fuente]Machado a nase komo yu muhé mayó di Enrique Machado, un empresario, i sikólogo Corina Parisca. El a optené un titulo den ingenieria industrial na Universidad Católica Andrés Bello i un master den finansa. El a traha den e industria di outo na Valencia promé ku el a muda pa Caracas na 1992.[1]
Huntu ku Alejandro Plaz, el a funda e organisashon boluntario Súmate na 2001. Na 2004, e movementu aki a pidi pa un referèndum pa kita Hugo Chávez for di su funshon. Despues di e referèndum, Machado i Plaz a wòrdu akusá di traishon i konspirashon.[2] E kaso kontra di dje a wòrdu pará na 2006 dor di e hues di investigashon pa motibu di violashonnan di proseso hudisial.
Na 2010, Machado a renunsiá su posishon na Súmate pa postulá su mes pa e Asamblea Nashonal, representando e estado Miranda. Dia 26 di novèmber di e mesun aña, el a gana e elekshon i a sigurá su asiento den e asamblea. E ta fundadó i a bira tambe koordinadó nashonal di e partido polítiko Vente Venezuela. El a postulá komo kandidato pa e elekshon presidensial di 2012, kual el a pèrdè kontra Henrique Capriles. Durante e kampaña, el a wòrdu ataká repetidamente pa partidarionan di gobièrnu. Durante e protestanan venezolano di 2014, el a hunga un ròl importante den e manifestashonnan kontra gobièrnu di Nicolás Maduro.[3]
Na 2023, Machado a gana e primario di e partidonan di oposishon uní pa bira nan kandidato pa e elekshon presidensial di 2024.[4] Ora e gobièrnu di Venezuela a strob’é di partisipá den e elekshon,[5][6][7] el a nombra Corina Yoris komo kandidato di remplaso, pero despues Yoris a wòrdu remplasá pa Edmundo González Urrutia. Segun e resultadonan publiká pa e oposishon, nan a gana e elekshon, miéntras ku e gobièrnu di Maduro tambe a proklamá viktoria. Poko despues, na ougùstùs 2024, Machado a anunsiá ku el a bai skonde, sitando miedu pa su bida i libertat bou di e régimen outoritario di Maduro.[8]
Honor
[editá | editá fuente]Machado a risibí rekonosementu internashonal pa su aktivismo. Na òktober 2024, el a risibí e Premio Václav Havel pa derechonan humano na Strasbourg. Anteriormente, den 2018, el a wòrdu inkluí den e lista di 100 hende muhé influyente di BBC,[9] i den 2025 el a wòrdu nombrá entre e 100 persona mas influyente di e revista Time.[10]Na òktober 2025, el a risibí e Premio Nobel di Pas "pa su kompromiso na un transishon hustu i pasífiko di un diktadura pa un demokrasia” na Venezuela.[11] Den su mensahe di gratitut, el a dediká e premio na e pueblo venezolano i na presidente di Merka Donald Trump.[12]