Tamoya ohboya
| Tamoya ohboya | ||
|---|---|---|
| Klasifikashon taksonomiko | ||
| Espesie | ||
| T. ohboya (Collins, Bentlage, Gillan, Lynn, Morandini, Marques, 2011) | ||
| Imágen riba | ||
| Tamoya ohboya riba | ||
| WoRMS | ||
| [Editá Wikidata] · [Manual] |
Tamoya ohboya (ingles:Bonaire boxed jellyfish) ta un espesie di pika-pika (kwal) tropikal i luminoso di e famia Tamoyidae. El a wòrdu deskribí pa promé biaha na 2011 pa Collins, Bentlage, Gillan, Lynn, Morandini, i Marques. E ta e promé espesie den e género di Tamoya, ku a wòrdu deskubrí den mas ku shen aña.[1] E Instituto Internashonal pa Eksplorashon di Espesie (IISE) a inkluí e espesie den su lista "Top 10 Espesie Nobo" na 2011. E nòmber ohboya a wòrdu elegí pa medio di un kompetensia online, ku a wòrdu ganá pa un dosente di biologia marino.
Deskripshon
[editá | editá fuente]E espesie ta karakterisá pa un stoma profundo, cnidocystenan (sèlnan piká) densamente plamá i tentákulonan strepiá i ku koló variá di kòrá-oraño te maron skur. T. ohboya ta difísil pa kapturá debí na su landamentu rápido i naturalesa solitario.[1] Su ekologia ta relativamente deskonosí ainda, pero ta suponé ku e ta un predadó den lus di dia[1] ku ta kome krustaseo chikitu i piská.[2] E paraplü di e pika-pika den forma di kampana ta 61 mm altu i 29 mm di diameter den e holotipo. Un paratipo tabatin un altura di 67 mm altu i un diameter di 32 mm.
Meskos ku otro espesienan di pika-pika den forma di un kubo (box jellyfish), T. ohboya ta hopi venenoso.[2] Desde 1989, por lo menos tres persona a informá ku nan a wòrdu piká, ku doló severo, leshonnan di kueru, i den un kaso, hospitalisashon komo konsekuensia.[1]
Distribushon i habitat
[editá | editá fuente]E distribushon di e espesie no ta konosí ainda ku sertesa. El a wòrdu deskubrí den e awanan di e islanan di Karibe Hulandes.[1] Tabatin mas o ménos 70 kaso di observashon konfirmá for di 1989,[2] di kua mas o ménos 45 a tuma lugá den e awanan di Boneiru i e restu na e kostanan di Kòrsou, Sint Lucia, Sint Vincent, Barbados, Cozumel (México) i Utila (Honduras).[1] Den 50 kaso e observashon a wòrdu hasí den awa di poko profundidat (<10 m), di kua mayoria na kosta wèst di Boneiru.[3] Un portrèt saká den e archipiélago di Fernando de Noronha ta sugerí ku e área di distribushon ta ekstendé te na kosta nortost di Brasil.
Fuente, nota i/òf referensia
|