Volleyball
| Supkategoria di | wega di bala, deporte di ekipo, racket sport |
|---|---|
| Fecha di fundashon òf kreashon | 1947 |
| Authority | Fédération Internationale de Volleyball |
| Pais di orígen | Estadonan Uni di Merka |
| Deskubridó òf inventor | William G. Morgan |
| Fecha di descubrimento of invencion | 1895 |
| Karakterisá pa | demonstration sport, Olympic sport |
| Historia | history of volleyball |
| Praktiká pa | volleyball player, volleyball coach, volleyball team |
| Ta utilisá | volleyball, volleyball court, volleyball rules |
| Model item | volleyball team |
| Simbolo Unicode | 🏐 |
Volleyball of vòlibòl (Kòrsou/Boneiru) i na ingles:volleyball, ta un deporte di bala unda dos ekipo, di seis hungadó kada uno, ta separá dor di un nèt. E meta ta pa pasa e bala riba e nèt pa e banda di e ekipo oponente sin ku e bala por wordo debolbé.
Historia
[editá | editá fuente]Volleyball a wòrdu inventá den 1895 pa William G. Morgan na Massachusetts, Merka. Inisialmente yamá mintonette, e deporte a kambia di nòmber pa "volleyball" i a bira popular mundialmente. For di 1964 e deporte a bira parti di Weganan Olímpiko, i beach volleyball a wòrdu inkluí na 1996.
Regla di wega
[editá | editá fuente]Un partido ta enserá e asina yama best-of-five sets. Un set ta ganá ku 25 punto (15 den e set final), ku un diferencia di dos punto. Hungadó ta rotá posishon despues di gana di punto na servisio. E bala por wòrdu toka tres biaha pa kada tim promé ku e pasa e nèt.
Torneo mayo
[editá | editá fuente]- FIVB World Championship – torneo mundial ku ta tuma lugá kada kuater aña.
- FIVB World Cup – torneo ku ta sirbi komo kualifikashon pa Weganan Olímpiko.
- Weganan Olímpiko – volleyball a bira deporte olímpiko for di 1964.
- FIVB Nations League – kompetensia anual pa selekshonnan nashonal.