Sentro di Detenshon i Korekshon Kòrsou

Di Wikipedia, e ensiklopedia liber
E artíkulo aki ta skirbí na papiamentu. Lo ta apresiá si por mantené e artíkulo aki na estilo di papiamentu.

Sentro di Detenshon i Korekshon Kòrsou
Fecha di fundashon òf kreashonmart 1960 Editá
PaisKòrsou Editá
Situá naWillemstad Editá
Koordinato geográfiko12°5′33″N 68°53′30″W Editá
Apertura ofisialmart 1960 Editá
Map

Sentro di Detenshon i Korekshon Kòrsou (abreviá SDKK, na hulandes: Centrum voor Detentie en Correctie Curaçao) ta e úniko prizòn i sentro di detenshon na Kòrsou. E prizòn ta situá na Koraal Specht, un bario den e parti sùitost di Willemstad. SDKK tin un kapasidat pa 586 detenido i un staf di alrededor 304 persona. Te ku 10 di òktober 2010 e tabata konosí komo prizòn "Bon Futuro" òf prizòn Koraal Specht.

Historia[editá | editá fuente]

Den siglo 19, prezunan na Kòrsou tabata wòrdu detené na Fort Amsterdam, kaminda tabatin un prizòn sivil i e asina yamá 'Halve Maan', kaminda militar, katibu i marineronan tabata wòrdu detené. Na 1861 e stateis nobo a keda kla i a muda e prizòn pa e parti bou tera. Sinembargo, meimei siglo 20 kambionan sosial a pone ku mester a konstruí un edifisio nobo pa asina por a duna mas atencion na e detenidonan.

Na mart 1960 e prizòn nobo i sentro di detenshon a keda kla den e bario di Koraal Specht. Por a aloká 198 prezu den akomodashonnan mas amplio ku tabata ofrese mas posibilidatnan pa trabou, edukashon, rekreashon i guia spiritual i sosial. Sinembargo, tempu di e disturbionan di Trinta di Mei (1969), e kantidat di prezu a subi te na 500. No tabata te 1989 ku a konstruí un ala nobo na e prizòn ku 43 sel i ku un sekshon pa observashon forénsiko ku 18 sel. Pero esaki no a resultá sufisiente, i na 1994 a konstruí baraknan temporal pa 95 prezu mas. Ora na 1988 Antias Hulandes a firma e tratadonan oropeo, Tratado di Roma i Komité pa Prevenshon di Tortura (CPT) esaki a trese obligashonnan relashoná ku e trato di prezunan, i pa esaki e mesun aña a traha un ordenansa nashonal 'Prinsipionan di e sistema di prizòn di Antia Hulandes' (Landsverordening Beginselen Gevangeniswezen Nederlandse Antillen). E prizòn tabatin un nòmber malu i tabata konosí komo "e infierno di reino".

Reportahenan di maltrato di prezu, tiroteo, negoshi di droga, violashon, i un higiena hopi malu ku un gobièrno antiano ku tabata bisa repetidamente di no tin plaka pa drecha e prizòn, a obligá e gobièrnu hulandes na 2001 pa inverti 50 mion euro den konstrukshon di un kompleho di celnan nobo[1], loke a keda ehekutá pa e empresa merikano Wackenhut. Den kuadro di esaki tambe a duna un nòmber formal na e prizòn; "Bon Futuro". Sinembargo, e no a logra nada, meskos ku varios plan di mehorashon den e añanan ku a sigui.

Na aña 2009 a lansa un programa nobo na Hulanda pa haci e prizòn mas sigur y mas higiéniko, pa kua a emplea personal hulandes. Na yüli 2010, e gobièrnu antiano a anunsiá un estado di emergensia den prizòn te fin di aña pa duna mas posibilidat pa drecha e prizòn, manera amplia e kontrolnan na entrada i redusi e tempu ku e prezunan por yama na telefon.[2]

Despues di e reforma estatal den Reino Hulandes ku a hasi ku Kòrsou a bira un pais den Reino Hulandes dia 10 di òktober 2010, e prizòn tambe a kambia su nòmber for di "Bon Futuro" pa Sentro di Detenshon i Korekshon Kòrsou.[3]